Okolité obce

Sliač (po nem. Sliač, zriedkavo aj Sliatsch, po maď. Szliács) je
kúpeľné mesto v západnej časti Zvolenskej doliny známe aj novozrekonštruovaným medzinárodným civilným a vojenským
letiskom, kedysi nazývaným „Tri Duby“. Najvýznamnejšia pamiatka je gotický
Kostol sv. Mikuláša v časti Hájniky zo začiatku 14. storočia, viď obr. vľavo. Počet obyvateľov je 5095.
Prvá písomná zmienka o Sliači pochádza z roku 1243. Najstaršie sú osady Hájniky a Rybáre. Išlo o osady hájnikov a rybárov Zvolenského hradu. História mesta bola od 17. storočia pevne spätá s kúpeľmi. Spoločne s nimi sa totiž rozvíjalo aj mesto, predovšetkým v 19. storočí a potom v rokoch 1927 až 1938. Pre mesto Sliač bolo významné aj obdobie počas SNP. Vtedy na Sliači vybudovali povstaleckú nemocnicu a neďaleko od mesta sa nachádzalo spomínané Letisko Tri Duby.
Po 2. svetovej vojne prešlo mesto aj kúpele socialistickou prestavbou a bolo tu otvorené letisko, ktoré funguje dodnes ako pre Armádu SR, tak pre civilné/chartrové lety zvlášť do prímorských letných destinácií.
V meste sa nachádza Základná škola, Materská škola, Umelecká škola, knižnica, kino, športové ihriská, železničná stanica, minerálne pramene v areáli kúpeľov, cyklochodník, poliklinika a iné útvary/inštitúcie. Pri Kostole sv. Mikuláš nájdeme Pomník padlým v SNP. V areáli kúpeľov, ktorým by sa žiadala rekonštrukcia, sa okrem ličebného domu, parkov a prameňov nachádza aj Kaplnka sv. Hildegardy, viď obr. vpravo. Takmer na vrchole areálu je termálne kúpalisko a tenisové kurty.
Prístup z Veľkej Lúky: 2-3 km, po ceste III. triedy, vlakom, peši či bicyklom aj po modrom/zelenom turistickom chodníku cez Vrch hrabiny, Pod záhradou. Sliačskou dolinou.
Ešte pred vstupom do obce Veľká Lúka budete križovať v rámci banskobystrického okresu malebnú obec plnú histórie. Hronsek leží na ľavom brehu Hrona vo Zvolenskej kotline v nadmorskej výške 310 m. Chotár má rozlohu 730 ha. Poloha a okolie priam predurčujú návštevu turistov.
Oblasť, v ktorej sa nachádza dnešná obec Hronsek, bola pôvodne kráľovským majetkom. Prvá písomná verzia názvu obce je doložená len z mladších dokumentov. Najstaršia správa spomína Hronsek až v roku 1500 pod názvom Zyklafalu, neskôr Czwiklafalva (z nem. Zwickel = klin, a maď. falva = dedina). Názov Garanszeg sa objavil už v 16. storočí a vo voľnom preklade z maďarčiny, to znamená Hronklin. Postupne sa potom obec volala Hronec (1806), Hronsek – Skalka (1920), Garansek (1927) a napokon od roku 1946 Hronsek. V erbe obce je zobrazená plť s dvomi veslami. Dokumentuje, že v minulosti sa obyvatelia obce venovali pltníctvu. V obci sa narodil aj otec Andreja Sládkoviča (Ondrej Braxatoris). V súčasnosti v Hronseku žije 646obyvateľov.
Pamiatky lákajú návštevníkov nielen z blízkeho okolia, ale aj z celého sveta. Najstaršou dochovanou stavbou je vodný hrad z 15. storočia v goticko-renesančnom štýle. Kedysi tu žil aj otec Lebvočskej bielej pani. V 20. storočí prebehla rekonštrukcia a masívnejšie renovácie prebehli len nedávno. Ďalším skvostom je barokový Soósovsko-Géczyovský kaštieľ z 18. storočia s veľkým parkom, v ktorom rastie 200 ročná vzácna lipa a iné dreviny. Interiér zdobia pôvodné pruské a zrkadlové klenby. Azda najznámejšou pamiatkou je Drevený artikulárny kostol, ktorý dodnes slúži ako miestny evanjelický kostol. Drevená halová stavba postavená podľa prísnych nariadení Šopronského snemu, teda na vopred vyhradenom pozemku mimo obce, z dreva, bez veže a dokončená počas jedného roka (1725-1726). Interiér kostola obsahuje hodnotný inventár.
Obec je elektrifikovaná od roku 1944, od roku 1976 je v obci vodovod a od roku 1996 je celá obec splynofikovaná. V rokoch 1979-1992 bol Hronsek pričlenený k Banskej Bystrici a bol jej časťou. Od 1.1.1993sa Hronsek stal samostatnou obcou.

Sampor je malá dedinka severne od obce Veľká Lúka, ktorá sa hrdí pomerne novým
Kláštorom premenenia Pána z roku 2010, kde sídlia
benediktíni. V roku 2011 boli na cintoríne pri drevenej zvonici neďaleko kláštora čiastočne odkryté zvyšky stredovekého kostolíka sv. Michala archanjela zo 14. storočia, vrátane časti obvodových múrov. Obecný úrad obec nemá, spadá pod správu mesta
Sliač. V obci sa nachádza hasičská zbrojnica a poľnohospodárske budovy. Na svahovitej časti obce sídlia novostavby zväčša prisťahovalcov. V rámci cyklotúr je možné obec navštíviť po hlavnej ceste aj cez poľné cesty z okolitých obcí (zo salaša Veľká Lúka po modrej/žltej). Počet obyvateľov je
100.
ZV okres:
- Lukavica
- Sielnica
- Sebedín-Bečov
- Kováčová
- Lieskovec
- Turová
- Zolná
BB okres:
- Vlkanová
- Badín
- Čerín-Čačín
- Dolná Mičiná
- Horná Mičiná
- Malachov
- Poniky
- Ľubietová
- Strelníky