História

História

Prvá písomná zmienka sa datuje od r. 1281 s názvom Nogreth, ďalšia listina z r. 1401 uvádza Velkyluczky, v r. 1421 sa vrátila k maďarskej podobe názvu Villa Nogreth, maďarsky Nagyrét. Z toho obdobia sa zachoval, teraz už obnovený najstarší dom v obci, ktorý mal a aj má podobu kaštieľa – villy s veľkými priestormi a mnohými bočnými budovami.

Od r. 1773 sa používa dnešný názov obce – „Veľká Lúka“. Veľká Lúka bola poddanskou obcou Zvolenského panstva. V 17. storočí sa stala sídlom „vidieckeho kapitána“, ktorého koristenie viedlo poddaných Veľkej Lúky k sťažnostiam esterházyovskému panstvu Zvolen – Dobrá Niva. Neznesiteľný útlak prinútil Velkolúčanov v r. 1673 – 1848 k útekom na iné panstvá. Z tohto obdobia sa zachovali dve pečiatky so znakom Veľkej Lúky. Na jednej bol znak z pažite vyrastajúci košatý strom a nápis. Druhá pečať, podľa ktorej bol zhotovený aj súčasný erb obce, zobrazuje z pažite vyrastajúci strom, z ktorého vzlieta holubica s ratolesťou v zobáku. V r. 1787 patrila obec vdove po Štefanovi Esterházym. Obec mala 43 domov, v ktorých žilo 351 obyvateľov.

Odpradávna sa obyvatelia zaoberali obrábaním pôdy, pestovaním konopí a vyrábaním domáceho plátna, chovom rožného statku a chovom oviec. V prvej polovici 20. storočia budil pozornosť Juraj Beňadik, ktorý najmä zo slivkového dreva vyrábal poriská valašiek a píšťalky zdobené intarziou. Medené pliešky a drôtiky vbíjal do dreva a potom predmet zahladil a vyleštil. Do života obce hlboko zasiahla prvá svetová vojna s neúrodou, hladom a biedou, preto koniec vojny a vznikČSR privítali obyvatelia radostne. Aj druhá svetová vojna nepriaznivo poznačila obec a jej obyvateľov. Do SNP bola zapojená celá obec. Podporovala povstalcov, počas bojov padlo 8 občanov, ktorým bola v obci odhalená „Pamätná tabuľa“, v súčasnom období umiestnená na pomníku v miestnom cintoríne, v blízkosti domu smútku. Aj napriek útrapám, ktoré obyvatelia žijúci v obci prežívali, vždy optimisticky hľadeli do budúcna.